1. Môžete trochu priblížiť vznik kapely, históriu nahrávky?

Začali sme okolo roku 1984 v klasickej štvorčlennej zoztave, so živým bubeníkom. Túto dobu mapuje demokazeta „Schizofónia“ ( 1988) a „Nevinnosť“ vydané pražskou firmou Black Point v roku 1991. Po odchode spoluhráčov na vlastnú životnú dráhu sme sa zreformovali na základnú dvojicu, ktorá spolupracuje s hosťujúcimi hudobníkmi. Začali sme vo väčšej miere využívať digitálnu techniku. V tomto obsadení boli nahrané aj všetky tri CD – „Tieň bolesti“ (1992), „Chvenie absolútna“(1995) „Sen ohraničeného života“ (1998).

2. Ako vnímate súčasnú hudobnú alternatívnu scénu u nás, v Čechách, kde taktiež koncertujete?

Alternatívna kultúra sa v poslednej dobe dosť zúžila, nie čo sa týka počtu kapiel, ale skôr pestrosti umeleckého zamerania. Svedčí o tom najmä fakt, že dnes sa za alternatívu považujú predovšetkým tzv. gitarové kapely, čo je možno druh revivalu 60-tych rokov, ale rozhodne nie alternatíva. Skutočne experimentálnych kapiel, ochotných riskovať svoju etablovanú pozíciu, či už v zmysle hudobného materiálu, alebo skôr uceleného životného štýlu je dnes vo svete, a teda aj v Čechách a na Slovensku žalostne málo.

3. Viem, že máte priaznivcov aj v zahraničí.

Určitých priaznivcov sme mali v zahraničí od vydania prvého CD, ale dnes nám v tomto ohľade maximálne pomáha vlastná internetová stránka (ktorá je zaregistrovaná v svetových prehliadačoch industriálnej a gotickej hudby) vďaka ktorej sa počet priaznivcov nielen vonku, ale aj na Slovensku pre nás až prekvapujúco zvýšil.

4. Nemáte ambície dostať Vašu hudbu do zahraničia, kde je väčšie zázemie fanúšikov, vdavateľstiev aj médií?

Ako už vyplynulo z predošlej odpovede, prostredníctvom Internetovej siete sme v kontakte s mnohými ľuďmi vonku, ktorí majú možnosť vypočuť si z našej stránky po 3 skladby z každého CD a na základe toho si objednať CD priamo u nás. V poslednom čase sme ich skutočne dosť predali, dokonca aj do zámoria. Čo sa týka zahraničných firiem,sú väčšinou dosť štýlovo orientované, mali výhrady dokonca aj voči našim obalom, preto sme nikdy užší kontakt nenadviazali. Výnimkou je český Indies,ktorý naše nosiče distribuuje dodnes.

5. Neláka Vás použiť vo Vašich textoch angličtinu alebo iný jazyk?

Použitie anglického jazyka bola jedna z podmienok nielen zahraničných, ale aj niektorých českých a slovenských firiem a teda väčšinou aj príčinou nepodpísania zmluvy. Považujeme slovenské texty za podstatný rys našej tvorby, hlavne čo sa týka nášho typického vokálneho frázovania. O správnosti tejto voľby svedčí záujem zahraničných poslucháčov, z ktorých doteraz ani jednému absencia anglických textov nevadila, naopak, sú nútení vnímať celkové vyznenie CD viac intuitívne, čo mnohokrát môže viesť dokonca k hlbšiemu zážitku, pretože tento spôsob nekladie medze vlastnej fantázii. V každom prípade sú anglické verzie textov priložené ku každému CD.

6. Kam by ste Vy sami zaradili svoju hudbu? Ľudia majú radi „škatuľovanie“...

Neradi by sme sa sami nejako zaraďovali, snažíme sa presne o opak, neustrnúť v rámci jedného štýlu, kde si chvíľu možno hviezdou, a potom na teba všetci z vysoka kašlú, a okrem toho tento spôsob obmedzuje tvorivé možnosti. Jedinou nevýhodou neštýlových kapiel je komplikovanejšia tvorba poslucháčskeho zázemia ochotného sa vyvýjať spolu s kapelou, a menší záujem firiem, ktoré sú väčšinou štýlovo orientované.

7. Aká je súčasná zostava Ľahkej Múzy?

Aj keď sme v minulosti koncertne vystupovali traja, basgitarista bol vždy hosťujúci hráč. A hoci sa o zmene neuvažovalo, so súčasným hráčom na basu sme si natoľko ľudsky a umelecky porozumeli, že aj keď je od nás o 10 rokov mladší, teda úplne iná generácie, má štatút riadneho člena kapely. V súčasnosti teda ĽAHKÚ MÚZU tvoria traja rovnoprávni hudobníci.

8. Je ťažké pre skupinu ako Ľahká Múza v našich podmienkach takpovediac pravidelne produkovať nové albumy? Máte už tri CD...

Vydávať CD na alternatívnej scéne nie je nikde vo svete jednoduché. U nás je však prekážok ešte viacej, čo potvrdia určite aj iné domáce skupiny a pretože záujem tzv. nezávislých firiem o experimentálnejšie a tým aj nie tak komerčne úspešné projekty stále klesá, my sami sme sa po skúsenostiach s posledným CD sme sa rozhodli všetky možné budúce projekty si vydávať vo vlastnom náklade. Samozrejme, týmto nechceme prípadných záujemcov z radov firiem odradiť, len pripomenúť, že akýkoľvek kompromis hudobný, textový, obalový je už dopredu vylúčený.

9. Pomáha Vám komponovanie hudby zmierniť v dnešnej dobe všade prítomný stres? Myslíte si, že je možné hudbou ovplyvniť správanie a život človeka, ktorý ju počúva?

Akákoľvek umelecká forma, teda aj hudba vždy zmierňuje a teda aj ovplyvňuje život nielen tvorcu, ale v ideálnych prípadoch aj poslucháča, ktorý sa s autorom dokáže naladiť na spoločnú vlnu. V tom je napokon aj skutočný význam umenia, uviesť ľudí do harmónie s absolútnom, pretože stres je v skutočnosti len narušením rovnovážneho stavu bytia.

10. Na niektorých ľudí pôsobí Vaša hudba depresívne. Čo si o tom myslíte?

Odpoveď vyplýva tak trochu aj z predošlej odpovede. Naším zámerom nie je deprimovať, ale pokúsiť sa zachytiť realitu takú, aká sa nám zdá byť. S našim pohľadom na vec určite nemusia všetci súhlasiť. Problémom dnešných ľudí je neschopnosť orientovať sa v silnejších energiách, čo vedie väčšinou k zlému vysvetleniu a napokon k depresii. Paradoxne sa takto môže najpodstatnejší význam tvorby obrátiť na ruby.

11. Vaše texty sú dosť svojské a hlboké. Čo sa nimi snažíte vyjadriť?

Ako už opäť vyplýva z predošlých odpovedí, snažíme sa textami, ktorým pripisujeme rovnakú dôležitosť ako hudbe zachytiť svoj spôsob vnímania reality, ako aj aktuálny stav vlastného vedomia. Ak je niekto k sebe dostatočne úprimný, môže sa v tom takisto nájsť, mnohých iných to naopak pobúri. Rozporuplnosť je však charakteristický rys vyvíjajúcej sa tvorby.

12. Máte nejakú predstavu o tom, ako bude vyzerať hudobný vývoj na prelome tisícročí?

Nejaké užšie prognózy nemá zmysel dávať, aj keď sa zdá, že vývoj žánru širšie označovaného ako rocková, alebo pop kultúra, do ktorého patria v podstate aj alternatívne smery, nezadržateľne dospel k svojmu koncu, tak ako už predtým napr. jazz atď. Dnes sa v podstate už neobjavujú žiadne originálne hudobné výboje v širšom slova zmysle, skôr „letí“ syntetizovanie a recyklovanie rôznych vplyvov, čo sa jedným darí viac, iným menej zaujímavo. Na miesto, ktoré rocková kultúra pomaly uvoľňuje sa nezadržateľne tlačí kyberneticko – počítačová náhražka, ktorá bude, či už sa nám to páči, alebo nie hrať prím v nastupujúcom tisícročí.

13. Cítite spriaznenosť s inými slovenskými,českými alebo zahraničnými skupinami?

Istá širšie ponímaná spriaznenosť by tu určite bola, skôr však na úrovni podobného tvorivého pohľadu, ako vlastných kontaktov. Žijeme mimo veľkých aglomerácií a tak sa osobne poznáme len s málo ľuďmi z hudobnej scény.

14. Akým smerom sa bude uberať Vaša tvorba v budúcnosti? Čo plánujete?

S každým novým projektom sa snažíme vývoj našej hudby o trochu posunúť, ťažko predpokladať, pokiaľ až to bude možné a potom náš pohľad na vlastný vývoj je jedna vec, poslucháč to môže naozaj vidieť úplne inak, má právo byť sklamaný. Napokon na konci tohoto roku chceme nahrať nové CD, tak to prípadní záujemcovia o zrovnávanie budú môcť posúdiť aj v praktickej rovine.