| Interview pre brazílsky hudobný časopis KREPUSKULUM
– Edgar Franco 1/2000
„Ľubozvučná hudba, večná, alchymisticky melodická, čistá aj necudná, goticky žiarivá, intenzívne čerpanie tradícií prepojené s avantgardou. Intuícia a sila, rovnováha... taká je Ľahká Múza, nádherné delírium v hudobnej podobe, ktoré pochádza zo Slovenska. Krepuskulum Prostredníctvom Edgara Franca ponúka rozhovor so speváčkou Gudrun.“ KREPUSKULUM: Zo všetkého najskôr by sme sa radi dozvedeli,prečo si si zvolila práve hudbu ako formu umeleckého výrazu. GUDRUN: Každý z nás sa snaží určitým spôsobom naplniť svoju existenciu na tejto planéte. Ja som sa rozhodla pre hudbu, pretože je to jeden z najmagickejších nositeľov duchovných informácií. KREPUSKULUM: Čo znamená tvoj psuedonym Gudrun? GUDRUN: Je to staré keltské meno a patrí bytosti, ktorá je súčasťou vesmíru mojej duše... KREPUSKULUM: Ľahká Múza sa zrodila v čase komunizmu (1984). Boli by sme radi, keby si nám povedala niečo o undergroundovej scéne tej doby. Aké to bolo mať kapelu v autoritatívnom režime? GUDRUN: Naša kapela vznikla našťastie už v čase slabnúceho vplyvu režimu na kultúrnu oblasť, aj keď problémov s hraním, vyzážou, textami atď. bolo dosť. Najviac to však „odskákali“ kapely pôsobiace v 70-tych rokoch, ktorých mnohí členovia boli dokonca väznení! KREPUSKULUM: Akú hudbu, kapely, alebo aké hudobné štýly počúvaš a aký to má vplyv na Vašu kapelu? GUDRUN: Počúvame hudbu rôznych štýlov, dá sa povedať, vybrané kusy z takmer všetkých smerov hudby 20-teho storočia. O priamy hudobný vplyv sme sa nikdy neusilovali, skôr sa snažíme svojim spôsobom pripojiť k univerzálnej atmosfére, ktorá je vlastná tomu najlepšiemu z hudby a aj iným druhom umenia. KREPUSKULUM: Na aktuálnom albume „Sen ohraničeného života“ hudba pôsobí ako súčasť rituálu, až sa nám zdá, že sme počas jeho trvania v tranze. Je pre teba spev prostriedkom k hlbším rozmerom ľudského bytia? GUDRUN: Hudba, ako už vyplynulo z predchádzajúcej odpovede, patrí k najduchovnejším vyjadrovacím prostriedkom, ale hlas spojený s myšlienkou je pre mňa skutočne ten najmagickejší. KREPUSKULUM: Vaše texty sú malými básňami, sú veľmi silné a hlboké. Povieš nám niečo o tom, čo vás inšpiruje k ich tvorbe? V piesni „V krátkom okamihu nesmrteľnosti“ sa pojednáva o okamihu intuitívneho tvorenia, keď sa cítite nesmrteľnými alebo je to o transcendentne mystického orgazmu? GUDRUN: Hlavnou inšpiráciou pri tvorbe textov je stav našeho vedomia v okamihu intuitívneho tvorenia, ktoré je v podstate jedným z najviac uspokojujúcich druhov transcendentne-mystického orgazmu. KREPUSKULUM: Čo pre teba znamená Láska? GUDRUN: Láska, ako Slovo je na konci 20-teho storočia dosť silne sprofanovaná komerčnými umeleckými formami ako hudba, film, ktoré v absolútnej väčšine nie sú schopné postihnúť jej vnútornú podstatu. Naopak Láska ako Energia pochopiteľne naďalej zostáva základným stavebným prvkom vesmíru, aj keď dnes je to bohužiaľ v ďaleko skrytejších formách ako v minulosti. KREPUSKULUM: Zdá sa, že ste spätí s hnutím post-human artu a biokybernetickou kultúrou,možno tak usudzovať na základe odkazu na stránku austrálskeho umelca Stelarca, ktorý tvrdí, že ľudské telo zastaralo a je prekonané a tiež podľa vašich zmienok o H.R.Gigerovi a filme Blade Runner. Mohla by si nám povedať niečo o Vašom vzťahu k tomuto umeniu? GUDRUN: Naša spojitosť s myšlienkami uvedených umelcov je veľmi voľná.
V istom zmysle nachádzame určité zdravé jadro v ich myslení, ktoré sa pretína
s naším. Obávam sa však, že spomínaní umelci majú dosť značný vplyv (prostrednícvom
médií) a podieľajú sa tak paradoxne sami na celkových dehumanizačných tendenciách
súčasného sveta. My si na rozdiel od nich nemyslíme, že ľudské telo zastaralo,
ale naopak, dodnes je neprekonaným prostriedkom pre komunikáciu spriaznených
ľudí, dalo by sa povedať že je vstupnou
KREPUSKULUM: Čo pre teba znamená Boh? GUDRUN: Na túto otázku sa dá v podstate odpovedať predošlou odpoveďou, pretože pojmy Boh (na rôznosti označenia a prístupov nezáleží) a Láska sú v podstate analogické. KREPUSKULUM: Štruktúra vašej hudby vychádza z minimalizmu. Ste ovplyvnení indiánskymi mantrami? GUDRUN: Neviem, či sme ovplyvnení konkrétne indiánskymi mantrami, pretože máme veľmi blízko ku všetkým formám „primitívnych“ kultúr. Na druhej strane, pretože jeden pól v umení nestačí, snažíme sa „jednoduché“ umenie kombinovať s pozitívnym jadrom novodobej európskej kultúry, samozrejme s odkazom na staroveké a stredoveké mystické tradície, vplyvu ktorých sa jednoducho nemožno vyhnúť v akejkoľvek tvorbe. KREPUSKULUM: Prevedenie obalu CD „Sen ohraničeného života“ je zdanlivo jednoduché a symbolické. Majú hady a slnko na ňom súvislosť s Uroborosom alchymistickej symboliky? Symbolizuje zlatý odtieň tohoto CD povestné alchymistické zlato? GUDRUN: Obaly naších CD sú naozaj symbolické v zmysle symbolu ako vstupnej brány k celkovému obsahu CD. Hady na obale možno chápať v širšom kontexte ako alchymistického Uroborosa, ale aj jako symbol polarity života, v podobnom význame ako taoistické Jing- Jang. Zlatá farba je akýmsi pomyselným stredom tejto polarity, vytvárajúc tak priestor pre „alchymistické myslenie“ v každom z nás v zmysle porozumenia „snu ohraničeného života“. KREPUSKULUM: Čo pre teba znamená smrť? GUDRUN: Podľa väčšiny straovekých učení, je smrť len prirodzeným prechodom do inej reality, alebo akási čakáreň na novú formu reality. Čo však v skutočnosti znamená Smrť pre každého človeka individuálne, na to si môžeme dať odpoveď až v tomto nesporne magickom okamihu. Mnoho ľudí si však svoju „duchovnú“ smrť zažije už v reálnom živote, čo je ďaleko horšie ako naozajstný fyzický zánik. KREPUSKULUM:Aká je tvorivá účasť ostatných členov kapely? GUDRUN: Každý rovnoprávne prispieva okamžitým nápadom, pretože niekedy aj ten zdanlivo najobyčajnejší moment dokáže úplne zvrátiť celkové vyznenie a atmosféru už „hotovej“ skladby. KREPUSKULUM: Prezradíš nám niečo o plánoch, týkajúcich sa vydania nasledujúceho albumu Ľahkej Múzy? GUDRUN: Vzhľadom k tomu, že tajomstvo ako také je bytostnou súčasťou
našeho života, nechcem prezrádať žiadne podrobnosti. Chceme seba a aj našich
poslucháčov znova trochu prekvapiť a snáď aj potešiť. Ak sa vydaria všetky
plány ohľadne vydania našeho nového CD tak, ako zamýšľame, mohli by sme
ho držať v rukách niekedy v polovici našeho „európskeho“ leta roku 2000.
Veríme, že
|