| Interview pre Vae Solis webmagazin, Kai Mathias
Stalhammar, Russia, 6/2000
VS: Najskôr Vás chcem informovať o tom, že mi dalo riadne zabrať, kým som prišiel na to, k akému štýlu možno Ľahkú Múzu priradiť. ĽM: My sami sa neradíme k žiadnemu konkrétnemu smeru v úzkom smere chápania. Určite všakpatríme do obrovského systému postindustriálnej kultúry, ako celku. Sme len jednou z jejrôznorodých odnoží. VS: Predpokladám, že v čase, keď budete odpovedať na tieto otázky, už budete mať hotovénové CD. Podelíte sa o niejaké zaujímavosti z jeho realizácie? Pôjdete tou istou cestou ako pri „Sne ohraničeného života“? ĽM: Áno, práve sme dokončili naše nové CD. Každé v istom slova zmysle mapuje určitý medzníkcesty, ktorou sme sa pred rokmi vydali. Neznamená to však, že by sme snáď nevykazovaliistý vývoj či už v hudobnej alebo filozofickej časti. Totiž cesta môže byť spoločná, aj keďzástavky sú rôznorodé. VS: Myslím, že ste sa zmienili o tom, že budete robiť video.... ĽM: Áno, radi by sme v tomto roku natočili náš druhý videoklip. Mal by byť na titulnú skladbu „Sen ohraničeného života“. Zatiaľ sme v štádiu príprav scenára. Máme aj nejaký vhodný obrazový materiál z posledných koncertov a tak by sme radi začiatkom budúceho roka vydali videokazetu, ktorá by obsahovala obidva klipy a najzaujímavejšie veci z koncertnej činnosti. VS: Čo symbolizujú tie dva hady ovíjajúce sa okolo slnka na obale Cd „Sen...“? ĽM: Vo všetkých mýtoch a náboženstvách rôznych kultúr existuje základný princíp polarity poznateľného vesmíru, napríklad veľmi známy taoistický symbol Jing-Jang. Symbolika na našom CD čerpá z európskej magickej tradície, ku ktorej máme ako Slovania predsa len bližšie. VS: Zatiaľ čo hudobne je Ľahká Múza skôr v rituálnej polohe (aspoň tak usudzujem podľa vášho zatiaľ posledného CD), texty sú skôr ponuré, akosi „apokalyptické“.Ak by som ich mal definovať jedným slovom, použijem práve toto...Predpokladám, že narozdiel od väčšiny súčasných kapiel ich nepokladáte za druhoradé, je tak? ĽM: Áno, texty tvoria absolútne rovnocennú zložku tvorby kapely. A aj keď v poslednom časevytvárame aj dosť inštrumentálnych skladieb, je to predovšetkým text, ktorý nesie prvotnú informáciu.A čo sa týka ich „apokalyptičnosti“,nám tak nepripadajú aj keď sú určite ťažké na vnímanie. Práve ich „ťažkosť“ môže vyvolať tento dojem.... VS: Zaujímalo by ma, akým spôsobom sa líšia živé predstavenia od nahrávok.Vlastne si ani neviem dosť dobre predstaviť vystúpenie, ktorého by sa Ľahká Múza účastnila, keďže vaše umenie (dovoľ mi vašu hudbu takto nazývať) je príliš tajuplné pre masové pochopenie... ĽM: S koncertami máme skutočne problémy. Len veľmi málo z nich sa odohráva na miestach,ktoré môžu umocniť magickú atmosféru vystúpenia. Napokon my sami sa nepovažujeme za kapelu v zmysle rockovej tradície. A to je asi aj hlavný dôvod, prečo hráme „live“ tak málo. Aj napriek tomu vkladáme do živého hrania okrem samotnej hudby aj celkové vizuálne stvárnenie, ktoré umocňuje dané vystúpenie. Naše vystúpenia sú veľmi performačné, spolupracujeme pri nich aj s inými ľuďmi. V budúcnosti by sme radi rozvinuli ešte túto zložku, ale bude to záležať hlavne od tých, ktorí by sa na tom chceli podieľať.... VS: Pretože práve tretie CD „Sen...“ je zatiaľ jediným dielom Ľahkej Múzy, ktoré poznám, predstavte nám prosím aj vaše predošlé nahrávky. ĽM: Takže len celkom v krátkosti (podrobnosti si každý môže nájsť na našej home page http://www.music.sk/lahkamuza). V roku 1990 vydala pražská frima Black Point kazety Schizofónia, 1988, live a Nevinnosť, 1990. V roku 1992 vydáva firma Zoon debutové CD „Tieň bolesti“. Zachytáva kapelu v období surového gitarové industriálu.V dalších rokoch kapela experimentuje so samplermi a novými digitálnymi technológiami.Toto obdobie zachytáva druhé CD „Chvenie absolútna“ 1995, Indies. Je charakteristické hutným zvukom samplov chorálov a ambientnými náladami. V roku 1998 vydáva firma Sonicca tretie CD „Sen ohraničeného života“ a na jeseň tohoto roku vydáme ďaľšie. VS: Ktoré míľniky sú pre vás pri spätnom pohľade najvýznamnejšie s ohľadom na vývoja zdokonalenie vašej hudby? ĽM: Každý okamih bol pre nás rovnako dôležitý, aj keď magickým medzníkom v existencii každej kapely asi zostane vydanie prvého CD. V tom čase sme totiž už mohli disponovaťaj zvukovo kvalitnými zariadeniami, ktoré my ako neustále experimentujúca kapela potrebujeme. VS: Aké výzvy ste museli doteraz postúpiť pri vyjadrovaní vašich názorov prostredníctvom hudby? ĽM: Tých výziev bolo doteraz naozaj dosť. Ale my sme vždy kládli náplň tvorby na prvé miestov prioritách nášho života. Vzhľadom k tomu, že hudbe venujeme len popri „civilnom“ zamestnaní, môžeme mať absolútny dohľad nad0 celkovým vyznením našej činnosti. Jednoducho, máme svoje veci pod kontrolou. VS: Čo bolo dôvodom pre prijatie pseudonymov? „Gudrun“ a (hlavne) „677“ znejú mojim ušiam skutočne zvláštne... ĽM: Začali sme hrať ešte v časoch totalitného systému, keď nebolo najvhodnejšie chodiť s vlastným menom na trh, pretože vtedajšia moc všetky netradičné umelecké prejavy tvrdo potláčala.Preto sme si v istom kontexte vlastnej symboliky vytvorili uvedené pseudonymi, ktoré majú pre nás svoju vnútornú hodnotu. Gudrun je staré keltské meno a príliš sa nelíši od môjho civilného mena a 677? Inšpiroval nás román „677“ od skvelého pražského filozofa a spisovateľa Egona Bondyho. Ale pretože sme chceli vždy vystupovať ako kapela a nie súbor jednotlivcov pretláčajúcich vlastné ego (nezamieňať s davovým myslením) použili sme ich len na prvom CD. Dnes ich už používame len pri komunikácii s priaznivcami alebo médiami. VS: Celá vaša tvorba bola doteraz vydaná iba domácimi značkami... preto by ma zaujímalo, či sa neobjavili nejaké zahraničné značky, ktoré by mali záujem? ĽM: Čo sa týka firiem u ktorých vydávame. My sme typ kapely, ktorá je ťažko štýlovo zaraditeľná a okrem toho v tejto ére „anglifikácie“ spievame v rodnom jazyku. Okrem toho ako sme už povedali, chceme mať svoje veci pod kontrolou až do konca. Sami si robíme preto managment, produkciu nosičov a grafické návrhy obalov. V priebehu našej kariéy sme dostali viacero ponúk zo zahraničia, ale tieto firmy mali výhrady voči veciam, ktoré my považujeme za podstatné (ako napr. použitý jazyk, obaly na CD a pod.) a tak sme ich ponuky museli odmietnuť.Či tomu bude tak aj do budúcnosti, uvidíme. Práve o najnovšie CD prejavila veľký záujem poľská firma Black Flames. Najbližší mesiac rozhodne o tom, či nové CD výjde na tejto značke alebo opäť na značke Sonicca. VS: Súdobý black metal a ambient/gotika (to sú štýly, ku ktorým vašu kapelu priraďujem) sa zdajú byť niečím spoločné – aj keď to i ono sú naprosto rozdielne, pokiaľ ide o ich prístup k hudbe a o hudbu samotnú... Otázkou je: prečo považujeme ambient za súčasť black metalovej scény? Čo je dôvodom? A ďalej, má Ľahká Múza niečo spoločné, či už s minulým, alebo so súčasným black metalovým hnutím? ĽM: Asi ťa sklameme, ale s black metalovým hnutím ako takým nemáme formálne naozaj nič spoločného, ide tu o dosť veľký rozdiel v podstate filozofie vlastnej tvorby. Istú podobnosť snáď môžu evokovať niektoré tvrdé gitarové pasáže, ktoré však používame ako industriálna kapela. A že vieme urobiť poriadny tvrdý a hustý zvuk, to už je vlastne naša poznávacia značka...Pokiaľ ide o textovú náplň, black metal je skôr jednou z odnoží mestského typu kultúry, zatiaľ čo my sme sa nikdy za súčasť mestskej kultúry nepovažovali, skôr sa snažíme prezentovať energiu prírody transformovanú cez vedomie súčasného človeka. Čo sa týka súvislostí ambientus black metalom. Samotný ambient je taktiež trochu širší pojem, a len jedna jeho časť (dark ambient) má styčné body s metalom. Existuje ale množstvo „jemných“ ambientných skupín, v ktorých ani samotné hudobné štruktúry nevykazujú žiadnu spojitosť. Ambient je tu skôr výrazom atmosféry, a preto aj „ambientná“ časť metalovej hudby začala vznikať z dôvodu dlhodobej stagnácie pôvodných metalových foriem. VS: Po tom, ako som si prešiel niekoľko rozhovorov, ktoré ste poskytli, silne vzbudzuje moju zvedavosť zistenie, aký je váš postoj k náboženstvu....(mimochodom, Gudrun je jedinou osobou zodpovednou za promotion kapely?) ĽM: Na odpovediach v rozhovoroch sa podieľame spoločnou mierou, každý odpovedá na otázky, ktoré sú bližšie podstate jeho osobnosti. Vzťah k náboženstvu? Na to je dosť zložité takto v krátkosti odpovedať. Snáď pre ilustráciu chceme uviesť, že máme vzťah k pôvodnej forme esoterického náboženstva (teda jeho podstate), ktoré sa dotýka centrálnych síl vesmíru. Exoterické náboženstvá (slúžiace len zotročeniu a ovládaniu más) nás nezaujímajú. VS: Mohli by ste nám objasniť niektoré podstatné detaily, ktoré môžu ovplyvňovať vývoj smútku vo vašej hudbe? ĽM: Aj keď tvorbu každého umelca ovplyvňujú niektoré situácie a zážitky zo súkromného života, smútok v našej tvorbe je iného druhu. Ide skôr o akýsi rovnovážny stav existencie, zmierenia sa s vesmírom v alchymisticko– mystickom ponímaní.... VS: Ležiac na posteli, ktorej obrysy a sfarbenie nesú výraznú podobu rubáša chladného svitu netečného Mesiaca, obklopená prchavými neskutočnými vidinami tieto sa menia na sny plné protikladných predstáv. Je toto pre vás zvyčajný stav prežívania noci? Alebo vás snáď sny nesprevádzajú? Aký je váš najväčší sen, čo sa týka hudby a života všeobecne a čoje tou najhoršou nočnou morou, akú ste zažili? ĽM: Noc je naozaj sama o sebe plná magických okamihov a niekedy aj nočných múr. Ale tie najhoršie „nočné múry“ sa však väčšinou odohrávajú v normálnom praktickom živote človeka. Čo sa týka snov, ak je človek dostatočne trpezlivý, postupne sa mu splnia všetky. A čo sa týka desu, je to snáď poznanie, že tento svet je stále sterilnejší a vnútorne vyprahnutejší. Ale to, čím zapĺňa vlastnú prázdnotu ho paradoxne ešte viac vyprázdňuje... VS: Považujete sa sociálnych heretikov? ĽM: Nemáme žiadnu vnútornú potrebu považovať sa sociálnych heretikov, ani za nič iného. Už dávno sme mimo spoločenského života a procesov s ním súvisiacich. Snažíme sa len čo najlepšie venovať hudbe a príbuzným činnostiam, aj keď už starí filozofi vycítili, že všetko súvisí so všetkým. Je možné že náš nekonzumný životný štýl napĺňa aj tento termín. VS: Viete niečo o Rusku? Aký je Váš postoj k mojej krajine a k jej ľudu? Počuli ste v poslednejdobe o nejakej ruskej kapele? ĽM: Ak vynecháme debaty o politickej stránke (ako krajina bývalého East bloku) o Rusku vieme naozaj dosť. Gudrun navštívila tvoju krajinu celkovo 3x, od Leningradu, Moskvy, Tallinu cez Kyjev až na Jaltu... Nebudeme spomínať všetkých geniálnych umelcov, filozofov a vedcov... Z nášho pohľadu je zaujímavý život sibírskych šamanov žijúcich v dokonalej symbióze s nádhernou prírodou. Nových ruských kapiel vďaka informačnému vákuu bohužiaľ mnoho nepoznáme, momentálne najzaujímavejším pre nás sa javí etnický súbor HUUN-HUUR-TU, ktorý vystupovalaj v Prahe. Je to vskutku originálna, magická a veľmi silná hudba. VS: To je koniec príbehu aj tohoto interview. Prišiel čas zabaliť tento pokec. Vaše záverečné slová.... ĽM: Na záver snáď len, že každý človek musí prejsť v svojom živote (životoch) sériou vrcholov a následných sklamaní, aby ožila opäť nová nádej a zostalo poznanie, že náš vesmír funguje len vďaka jedinej sile a pokiaľ neexistuješ v súlade s ňou, neexistuješ vôbec. |