LH: Mohla by si mi najskôr vysvetliť, ako si prišla k svojej prezývke – Gudrun – alebo je to Tvoje pravé meno?

Gudrun: Je to moje pravé meno. Aby som to objasnila, mám dve mená, prvé – nemecké – Hilda – používam skôr v „civilnom“ živote a druhé – staré keltské – v umeleckej a magickej časti svojho života. Nie je to žiadna schizofrénia, naopak, výborne sa doplňajú, pretože sú energeticky zhodné. Ale skutočne zaujímavé je snáď to, že v mojich žilách koluje aj divoká maďarská krv, a tak ako vzdialená Attilova (vodca Húnov) sesternica môžem meno Gudrun smelo požívať...

LH: Váš posledne vydaný materiál „Sen ohraničeného života“ 1998, je kombináciou rozličných soundov. Kapely, ktoré ma pri jeho počúvaní napadnú, sú Dead Can Dance, Burzum a Summoing. Čo by si povedala na toto prirovnanie? Poznáš alebo možno dokonca počúvaš  (či máš rada) posledné dve menované kapely?

Gudrun: Samozrejme, že poznám DCD. Daľšie dve kapely – to je pre mňa veľká neznáma. Vždy znova a znova ma dokážu prekvapiť asociácie všetkých tých, ktorý majú potrebu zrovnávať a aj zdanlivo nachádzať to rovnaké v úplne odlišných veciach. Už len z toho, že ti to pripomína  kombináciu minimálne 3 kapiel je jasné, že to bude zrejme o niečom inom. A aj skutočne je. Bez akejkoľvek namyslenosti si myslím, že to čo si počul je pôvodný produkt a la Ľahká Múza.

LH: Viem, že väčšina žurnalistov vás prirovnáva k Dead Can Dance a ja sa domnievam, že je to hlavne kvôli tvojmu hlasu. Musím povedať, že tu vidím istú podobu, no vo všeobecnosti si myslím, že to skôr vaša hudba je v ich duchu. Samozrejme sa vôbec nesnažím tvrdiť, že by ste niekoho kopírovali, odkiaľ však čerpáte nápady pre vašu hudbu?

Gudrun: A už je to tu! Iste by mi mohlo lichotiť, že ma zaraďuješ do kategórie tak dobrých speváčok, ale okrem toho, že disponujem podobným rozsahom si však myslím, že nemáme nič spoločné. Lisa je krehký anjel, ktorý sa zabudol v 13 storočí... Ja žijem v treťom industriálnom miléniu... A čo sa týka podobnosti hudby, snažím sa to pochopiť tak, že si mal na mysli určitú vnútornú energiu, nerokovosť výrazu a meditatívnu atmosféru. Lebo inak by mi prišlo viac než divné, že ťa tieto asociácie napadli pri počúvaní našej metalickej rytmiky a šťavnatých miestami až heavy- metalových gitarových rýfov. To by sa zrejme divili aj DCD. A čo sa týka inšpiračného zdroja, ten pochádza z najhlbších sfér vesmíru naších duší. Tam je zdroj všetkého aj našej hudby....

LH: Raz si mi napísala „som šamankou a môj hlas pochádza z hlbín Univerza, som len jeho nositeľkou....je to Boží dar“. Čo si tým myslela? Ako by sme si to mohli vyložiť? Veríš v Boha?

Gudrun: Čo sa týka výkladu mojich slov, myslím že som sa vyjadrila dostatočne jasne. Naopak,ďalšie vysvetľovanie nás len odvedie na falošnú stopu...a čo sa týka viery v Boha...Iste som tým nemyslal niejakého konkrétneho kresťanského alebo muslimského boha. Považujem zaň základný princíp – riadiacu silu tohto Univerza... a tá existuje bez ohľadu na to, či o nej vieme alebo nie... 

LH: Musím podoktnúť, že počúvanie vášho albumu mi prináša mystickú skúsenosť, mali ste to v úmysle?

Gudrun: Som skutočne rada, že si nadobudol tento pocit. Áno, je to o tom...

LH: Veľmi sa zaujímam o koncertné dianie, ako ste na tom, čo sa toho týka? Nemáte niejaké  problémy pri hlasnom hraní vašej hudby?

Gudrun: Okrem vydávania albumov patrí nerozlučne k našemu životu aj koncertné hranie. My sme totiž performačná skupina. Je to ďalšia súčasť našej hudby. Za tých viac ako 10 rokov, čo existujeme sme odohrali viac ako 100 koncertov. A plánujeme v tom pokračovať. Pokiaľ poriadateľ zabezpečí kvalitnú aparatúru, s hraním nie sú žiadne problémy, práve naopak, naši priaznivci si veľmi pochvaľujú práve živé vystúpenia...

LH: Uvažovali ste niekedy o prijatí nových členov?

Gudrun: Momentálne našu kapelu okrem mňa tvoria ešte 677 a Voda. Iste, brali by sme živého bubeníka a druhú gitaru alebo klávesáka. Ale keďže my nie sme len hudobná skupina, máme aj iné nároky na našich spoluhráčov, ako len muzikantské... preto sa ten výber a možnosti výrazne znižujú. Uvidíme, čo nám v tomto prinesie budúcnosť.

LH: Mali ste niekedy nejaké problémy s použitím nástrojov pre vašu hudbu ako je napr. organ.  Prečo aj takýto nástroj?

Gudrun: Nie, nemáme žiadne problémy tohto druhy. Pretože na konci XX storočia nieje problém vtesnať celý orchester do kvalitného sampleru. Kvalite nástrojov, ktoré používame, prikladáme veľkú pozornosť. My totiž maľujeme svoje obrazy zvukom.A čo sa týka zvuku organu? Pre svoju mysterióznosť určite právom patrí k našim obľúbeným nástrojom.  

LH: Viem, že Vám už vyšiel váš najnovší (4-tý) album nazvaný „Cesty svetla plynú temnotou“ Mohla by si nám o ňom povedať viac?

Gudrun: Na úvod snáď to že vyšiel na poľskej značke Black Flames.

LH: Je to koncepčný album? Ak je, čím sa zaoberá alebo aký je jeho koncept?

Gudrun: Áno, je to opäť koncepčný album. Ako vyplýva z jeho názvu, popisuje strastiplnú cestu hľadajúceho človeka... cestu za poznaním... a aj poznanie, ku ktorému na svojej ceste dospieva...že čím väčšiu časť duše osvetlíš tým hlbšiu temnotu môžeš uvidieť... ale bez temnoty nie je svetla...

LH: Ako by si opísala atmosféru nového materiálu? Je stále tak mystická?

Gudrun: S novým albumom sme veľmi spokojný. Myslím si, že aj tento album je rovnako mystický. To ale budeš musieť posúdiť ty sám...

LH: Má aj nový album jednoduchý ale pritom dômyselný obal, ako tie tri predošlé? Je jednofarebný? Čo je na ňom?

Gudrun: Áno, pokračujeme v našej línii... Celé sa to odohráva v sýto červeno – čiernej farbe. Ikona  spája dva symboly – tohoročné zatmenie slnka a dvoch levov spojených jednou hlavou....

LH: Pre Morbid Noizz ste uviedli, že používate a máte radi jednoduché obaly. Sú pre vás dôležite? Ak áno, tak prečo?

Gudrun: Obal u nás podporuje vždy nosnú tému albumu. Nielen hudba, ktorá sa vyznačuje minimalistickým rukopisom ale aj obal v tomto duchu, to je Ľahká Múza. Obal je  akousi vstupnou bránou k obsahu výpovede, ktorú zachytávame niečím tak imaginatívnym, ako je hudba... 

LH: V istom rozhovore ste uviedli, že každý váš album mal odlišný okruh priaznivcov. Komu sa môže páčiť váš najnovší. Je to tiež album pre gotikov?

Gudrun – vzhľadom k tomu, že sme exeprimentálna kapela, nedržíme sa vyšľapaných chodníčkov, vždy sa snažíme naše albumy posúvať niekam inam... takže debut Tieň bolesti sa teší priazni hlavne industriálneho publika, druhý Chvenie absolútna elektronikom, poslucháčom dark wave a modernej vážnej hudby, tretí Sen ohraničeného života spojil tieto tábory a pribral poslucháčou gotiky. Ten najnovší podľa našeho úsudku a aj podľa reakcií publika na koncertoch môže osloviť aj poslucháčou tvrdej elektronickej dance scény...Hlavne si myslím, že je to album pre poslucháčov, ktorý počúvajú srdcom....

LH: Považujete sa stále za gotickú kapelu?

Gudrun: Ako už vyplynulo z predchádzajúcej otázky, my nie sme kapela jedného štýlu, sme nadžánrová záležitosť. Iste, budeme radi, keď si nás prisvojí aj určitá časť „gotického“ publika...

LH: Čo rozumieš pod slovom „gotika“ v spojení s hudbou. Čo myslíš,že dôvodom, že kapela znie ako alebo je gotická?

Gudrun: Ja to všetko chápem v hlbších súvislostiach... A tak vnímam gotiku ako mysteriózne spojenie tajomstiev života a smrti v niečom tak tajuplnom a krásnom ako je hudba...

LH: Je vaše umenie „morálne pokleslé“ ako naznačuje voľný preklad názvu kapely?

Gudrun: Termín Ľahká Múza označuje skutočne niečo prvoplánovo poklesné, bezcenné... Ale kto naozaj dokáže rozlíšiť skutočné hodnoty od tých ktoré tak len na prvý pohľad vyzerajú? V duchu tohto výkladu chápem aj posolstvo ukryté v našej hudbe. Pravdu hľadajte práve tam, kde by ste ju v žiadnom prípade nehľadali...

LH: Aké sú vaše budúce plány? Chystáte sa znovu prísť do Bolkowa na Castle Party? A aký máte z Bolkowa vlastne dojem.

Gudrun: Vzhľadom k tomu, že sme tento rok pomerne veľa koncertovali, natočili nový album a ešte videoklip ku skladbe „Sen ohraničeného života“ hlavne oddychovať... V prvom roku nového milénia máme v pláne opäť koncerty po Slovensku, Čechách a Poľsku. Čo sa týka našeho dojmu z tohoročného Bolkowa, máme len tie najlepšie pocity... Výborný organizačný tím, skvelé prostredie a hlavne srdečná odozva našich priaznivcov. Iste, ak nás opäť v budúcnosti pozvú,radi prídeme zahrať. To ale závisí od poriadateľov. Keďže však jedna lastovička leto nerobí, veríme že v budúcom roku sa vyskytneme na poľských pódiach trochu častejšie. Nechajme sa všetci prekvapiť tým, čo pre nás chystá magický rok  Hada.