| Rozhovor pre nemecký časopis ORKUS (Anja Lochner)
2/2001 (Gudrun, 24.2.2001)
ORKUS: Bohužiaľ, nemám veľa informácií o Ľahkej Múze a tak prosím odpovedaj aspoň na následovné otázky: a) čo znamená názov kapely? LM: V anglickom preklade to znamená „light muse“ a zrejme to nič bližšie neevokuje... ale v našej oblasti sa takýmto označením pomenúvajú tzv. pokleslé druhy umenia... a keďže nevkus dneskajška je vkusom zajtrajška a pravdu treba hľadať tam, kde by sme ju v žiadnom prípade nehľadali, pripadal nám práve tento názov veľmi vhodný vzhľadom k tomu, čomu sa celé roky venujeme...naša tvorba osciluje na jednej strane medzi uznávaným umením a na druhej - zaznávaným paškvilom... b) kto je členom kapely? LM: v roku 1984 kapelu založili 4 členovia – 677, Gudrun, German H a Dr.K. Z tejto zostavy zostalo len duo - 677 (gitara, programming, keyboard) Gudrun (vocal) a pribudol basgitarista Voda. Ďalším členom – nemuzikantom – je performerka Cora, ktorá s nami vystupuje na pódiu a promo fotografiách kapely. c) kedy ste vznikli a aké boli vaše „základné vízie“, ciele alebo umelecké zámery, ktoré stále sa stále snažíte alebo sa vám darí dosahovať v živote? LM: Ako som už uviedla v predchádzajúcej odpovedi, základy kapely boli položené v roku 1984. Až do roku 1989 to bolo také „oťukávacie“ obdobie plné hľadania vlastnej hudobnej cesty... od roku 1990 je to už „plnokrvná“ Ľahká Múza. A naše zámery – vytvoriť špecifický a originálny projekt, ktorý funguje na báze minimalistických kompozičných postupov s aktuálnym rockovo/elektronickým zvukom. Súčasne spojiť slovanskú tradíciu so svetovým hudobným dianím v oblasti „ temnejších“ hudobných žánrov. Či a do akej miery sa nám podarilo splniť naše vízie, to môžu posúdiť naši poslucháči... ORKUS: Predpokladám že titul vášho albumu znamená (ako je uvedené na obale) „Cesty svetla plynú temnotou“. Čo je implicitné pre tento titul a ako ste to preniesli do vašej hudby? LM: Každý náš album je vždy tematicky zameraný na určitú oblasti. V názve albumu sa snažíme ohraničiť priestor, ktorý chceme skúmať. Ako napríklad pri albume „ Tieň bolesti“ „Chvenie absolútna“ „Sen ohraničeného života“ má teda aj posledný album svoju nosnú tému. Podtextom albumu je poznanie, že čím väčšiu časť temnoty osvetlíme tým hlbšiu priepasť môžeme uvidieť... a práve naša hudba chce sprevádzať hľadajúceho na nebezpečných prechádzkach zákutiami ľudskej duše... A nech už uvidíme čokoľvek, nezabudnúť, že aj v tej najväčšej temnote je zárodok svetla... len nájsť tú odvahu a silu uvidieť ho... ORKUS: Je možné že titul znamená aj to že sa najlepšie počúva v temnote noci?... pre tzv. skúsenosť z „osvietenia“? LM: Áno, je možné brať v širšom náhľade aj takúto interpretáciu. Myslíme, že tento druh hudby skutočne najlepšie pôsobí na poslucháča v kľudnom nočnom tichu... Magická sila noci ho spolu s vibráciami zvuku vťahuje silne do vnútorného virtuálneho priestoru vlastnej duše... a pri zvlášť disponovaných a citlivých jednotlivcov nie je vylúčené, že prostredníctvom takejto hudby môžu mimovoľne prejsť z pocitovej roviny k novým myšlienkovým formám... a ak dokáže poslucháč načerpať časť energie, ktorá je tu hybernovaná, dielo sa podarilo... ORKUS: Vaša hudbu opisujú ako minimalistický electro/gothic/industrial, hoci najvýraznejším prvkom vašich kompozícií sú vokály, veľmi blízke veľkým dámam ako Lisa Gerrard. Máš nejaké špeciálne vokálne vzdelanie? Mohla by si vymenovať nejaké zvláštne inšpirácie alebo vplyvy? LM: Áno, v našej hudbe prikladáme spevu výrazné postavenie. Už od samého
začiatku sa vyznačuje určitými špecifikami... jednak sú všetky skladby
naspievané v našom materskom jazyku – Slovenčine a na druhej strane sa
striedajú rôzne vokálne techniky – od šamansko/mantrického deklamatívneho
štýlu, cez experimenty s vokálnymi efektmi až po klasickú a opernú techniku
spevu...Často môj prejav prirovnávajú k Lise Gerrard. V časti, kde využívam
klasickú a opernú techniku iste nájdeme podobné postupy. Ale poslucháči,
ktorí poznajú aj ostatné albumy vnímajú môj vokál v širšom kontexte.. Ja
sa snažím o vlastný prístup, aj keď netvrdím, že nesledujem so záujmom
čo a ako spievajú moje obľúbené speváčky. Paradoxom však je, že mňa priťahuje
hlavne zaujímavý mužský vokál, a preto vôbec nepoužívam ten typ „uplakaného“
a anjelsky krehkého ženského výrazu...
ORKUS: Vaša hudba má silný sakrálny, takmer „svätý“ výraz. Ste inšpirovaný náboženským presvedčením alebo náboženským umením? LM: Sme radi, keď naša tvorba pôsobí na poslucháčov práve týmto spôsobom, pretože sa o takéto pôsobenie pokúšame. To o čo sa zaujímame v našej tvorbe je hľadanie a pochopenie zákonitostí tohto Univerza prostredníctvom odhalenia tajomstiev vlastnej duše... v zmysle zákona – čo je hore, je aj dole... Preto sa môže zdať, že celá tvorba je silne inšpirovaná náboženským presvedčením. V zmysle nášho prístupu rozhodne nepreferujeme žiadne konkrétne náboženské smery, ale akceptujeme základné zákonitosti, ktoré sú nad všetkými konkrétnymi náboženskými formami... ORKUS: Do vašich textov začleňujete mystické alebo spirituálne myšlienky? LM: Vzhľadom k tomu, že texty sú u nás rovnako dôležité ako hudobná zložka, venujeme im značnú pozornosť. Snažíme sa, aby sa vzájomne čo najlepšie podporovali a tvorili jednoliaty celok. Prostredníctvom textov sa snažíme tlmočiť vlastné postoje a poznanie, ktoré sa opiera o myšlienky, ktoré môžeme označiť za spirituálne. Značná časť našich priaznivcov dokonca našim textom priznáva právo na existenciu aj bez hudobnej zložky...berú ich ako svojbytné básne v próze...a malé magické dielka... ORKUS: Aká je hudobná scéna na Slovensku? LM: Vzhľadom k tomu, že žijeme v malom katolíckom 5 miliónov štáte, bez hlbšej tradície takýchto druhov umenia, je aj scéna poznačená určitou „ chudokrvnosťou „. Je tu pár kapiel, ktoré sa snažia robiť niečo iné, ako bežný priemer. Medzi tých najzaujímavejších rozhodne patrí goticko/elektronický Last Days Of Jesus, industriálny Eilanstungzeit a EBM K.I.F.O.T.H. Čo sa týka nás a nášho pôsobenia, hrávame okrem Slovenska hlavne v Čechách, kde je situácia o niečo lepšia a v krajine nášho vydavateľa v Poľsku. ORKUS: Ovplyvňuje život a tvorba na Slovensku niekým spôsobom vaše umelecké pohľady v nejakých špecifických smeroch? LM: Ako som už naznačila v predchádzajúcich odpovediach, je to pre kapely nášho typu v štátoch, ako je Slovensko, veľmi ťažké z viacerých príčin. Okrem slabého poslucháčskeho zázemia, trpíme nedostatkom klubov, časopisov a médií, kde by bolo možné prezentovať aj iné druhy umenia, ako je bežný sterilný priemer... ďalším veľmi vážnym problémom je celková ekonomická slabosť bývalých post-komunistických štátov, kde ekonomické možnosti sú zlomkom možností kapiel, ktoré žijú v západnej časti Európy.. a ďalším špecifikom, ktoré komplikuje situáciu je celkový pomerne militantno-katolícky charakter tohto štátu, kde práve takéto aktivity, akým sa venujeme aj my, vždy budú oscilovať na hrane žiletky... na druhej strane máš aspoň stále pocit, že to čo robíš má aj keď s ťažkosťami, určitý význam... ORKUS: Vizuálne – ako môžeme vidieť na fotkách a taktiež na ikonách, ktoré používate na vašom CD a webovskej stránke – experimentujete so zdvojenými motívmi. Ale taktiež sa zdá, že ste inšpirovaný S&M a fetish scénou. Je to pravda? LM: Áno, rôzne obrazové motívy a celkové vyznenie môže dobre podporiť
hudobnú a textovú časť diela. A vzhľadom k tomu, že sa necítime byť len
hudobníkmi, ale máme veľmi blízko k videoartu, snažíme sa experimentovať
aj v tejto oblasti. Na obaloch posledných dvoch albumov sme skutočne použili
kombináciu určitých motívov, pričom hlavný motív bol zdvojený, napríklad
pri treťom albume sú to dvaja hadi/draci v jednom tele a na novom albume
dva levy spojené jednou hlavou... V širšom ponímaní sú tieto motívy niečo
ako Jing-Jang v západnej tradícii... A v užšom zmysle v tom vidíme aj našu
osobnú paralelu, pretože Ja a 677 sme Had/ Drak a v západnom zvieratníku
sme obidvaja Levy... A čo sa týka našich promo fotografií, často sa stretávame
s týmito typmi otázok. Na prvý pohľad môžu skutočne evokovať S&M a
fetish tematiku, ale je to len formálna časť veci, vo vnútornej časti sú
to symbolicky vyjadrené určité psychické a myšlienkové obrazy. A otázky
slobody, otroctva, ovládania a vzájomnosti majú v širšom kontexte vždy
blízko k erotickým témam... Rozhodne nám teda nejde o žiadne prázdne prvoplánové
provokácie tohto typu...
|