V: Začnime tento rozhovor pre vás, myslím, zvyčajnou otázkou. Aký je význam názvu Lahka Muza a prečo ste si ho vybrali na označenie vášho projektu a teda aj hudby?

LM: V anglickom preklade to znamená „light muse“ a zrejme to nič bližšie neevokuje... ale v našej oblasti sa takýmto označením pomenúvajú tzv. pokleslé druhy umenia... a keďže nevkus dneška je vkusom zajtrajška a pravdu treba hľadať tam, kde by sme ju v žiadnom prípade nehľadali, pripadal nám práve tento názov veľmi vhodný vzhľadom k tomu, čomu sa celé roky venujeme...naša tvorba osciluje na jednej strane medzi uznávaným umením a na druhej - zaznávaným paškvilom...

V: Album „Cesty svetla plynú temnotou“ prináša 10 skladieb a pocity, pocity, ktoré mám pri ich počúvaní sú extrémne silné a intenzívne. Príčina iste spočíva v zmysle poetiky, ktorú vyžarujú. Čo vás prinútilo vytvoriť takúto podobu úžasného umenia? A potom, akým spôsobom by ste chceli predstaviť našim čitateľom tento album a jeho hudbu?

LM: Každý náš album je vždy tematicky zameraný na určitú oblasti. V názve albumu sa snažíme ohraničiť priestor, ktorý chceme skúmať. Ako napríklad pri albume „Tieň bolesti“ „Chvenie absolútna“ „Sen ohraničeného života“ má teda aj posledný album svoju nosnú tému. Podtextom albumu je poznanie, že čím väčšiu časť temnoty osvetlíme tým hlbšiu priepasť môžeme uvidieť... a práve naša hudba chce sprevádzať hľadajúceho na nebezpečných prechádzkach zákutiami ľudskej duše... A nech už uvidíme čokoľvek, nezabudnúť, že aj v tej najväčšej temnote je zárodok svetla...len nájsť tú odvahu a silu uvidieť ho...

V: Vo vašej biografii čítam, že toto je váš štvrtý album. Ja však poznám z vašej tvorby len tento. Ako by ste teda zosumarizovali vaše predchádzajúce albumy pár slovami o každom z nich?

LM: Začínali sme ako new wave kapela. V tomto duchu sme vydali album „Schizofónia“ z roku 1988. Na konci 80-tych rokov však došlo k výraznému hudobnému posunu, a od košatých odľahčených gitarových skladieb sme sa nasmerovali do surového, minimalistického gitarového „industriálu“. Toto obdobie mapuje album „Nevinnosť“ 1990. Je to pravdepodobne to najťažšie stráviteľné pre bežnejšieho poslucháča. A tak sme sa stali „kultovou“ kapelou. So všetkým čo k tomu patrí. V roku 1992 vydávame debutové CD „Tieň bolesti“ ktoré oslovilo priaznivcov industriálnej hudby svojím kryštalickým a temným zvukom. Mechanické rytmické štruktúry, bohaté spevové efekty a špecifický metalický zvuk gitár sa stali na dlhý čas našou poznávacou značkou...V roku 1995 vydávame dalšie CD, ktoré je na rozdiel od predchádzajúceho plné aranžovaných a vznosných kompozícií evokujúcich atmosféru modernej vážnej hudby. A tak „Chvenie absolútna“ plné samplov, chorálov a industriálnej rytmiky oslovuje aj priaznivcov elektronickej hudby. V potrebe ísť ďalej vydávame v roku 1998 CD „Sen ohraničeného života“ ktoré je charakteristické svojou rituálnou rytmikou, vyrovnanosťou medzi gitarovými a samplovanými zvukmi a novým prístupom v speve. Definitívne miznú spevové efekty v prospech konkrétnych spevových figúr. Toto Cd naznačilo cestu, kam sa bude LM uberať v najbližšom období. CD „Cesty svetla plynú temnotou“ vydané v roku 2000, je plné spevových, rytmických a gitarových experimentov. Svoju afinitu k tomuto CD prejavili hlavne poslucháči gotiky a dark wave hudby. V budúcnosti by sme radi pokračovali v našej minimalistickej hudbe. Predpokladáme, že bude ešte rytmickejšia, vibračnejšia a na svoje si konečne príde aj akustická gitara... 

V: Vaša hudba sa javí ako prezentácia klasických a antických zvukov,zároveň je však aj obrazom pocitov súčasnosti vďaka industriálnym prvkom. Možno pokladať toto spojenie za istý druh odpovede na rozličné aspekty života jedinca a v čom vidíte jej vzťah k vášmu vlastnému životu?

LM: Áno, po zvukovej stránke tu kombinujeme zvuky pipe organu, chorálov, slákov, klavíru a na druhej strane ohnivý zvuk skreslených gitár a kovovej rytmiky. Nad tým všetkým sa rozlieha šamanské zaklínanie a kultivovaný operný spev... Skutočne pomyselne spájame v hudbe obrazy dvoch svetov... toho pôvodného magického „praveku“ s kybernetickým svetom moderného tretieho milénia. A to čo je v hudbe odzrkadluje aj naše vnútorné vnímanie vlastnej existencie v tomto časopriestore. Cítim sa byť šamankou z praveku a kybernetickým stvorením nového veku súčasne... obidve tieto polovice sa vo mne dopĺňajú a podporujú... Sú v jednote, pretože vedia, že jedným krídlom sa nedá lietať... 

V: Gotická hudba je pre vašu hudbu určite hlavným vplyvom, takže moja otázka je: čo vás fascinuje na tomto druhu nálad a ktoré z kapiel najviac ovplyvnili váš spôsob chápania hudby?

LM: Asi ťa trochu sklamem, ale hlavný vplyv na našu tvorbu nemá hudba... a rozhodne nie tá, ktorú novinári zaraďujú do odnože „gothic rock“ ...postupom času sme zistili, že máme vlastný, vnútorný spôsob vnímania gotiky a ten sa líši od zaužívaných klišé... nakoniec my sami sa nepokladáme za gotickú kapelu, aj keď nás tam často zaraďujú... to je nakoniec vidieť z popisu našej tvorby v predchádzajúcej otázke... a čo sa týka spriaznených kapiel? Nejde ani tak o formálnu stránku veci, jednoducho cítime spriaznenosť s tými ľuďmi, ktorí narábajú s podobnými energiami ako my sami... Osobne mi je veľmi blízka Diamanda Galas, Swans a Death In June. Toto je pre mňa ta skutočná „gotika“... 

V: Ďalším významným aspektom vašich skladieb je fakt, že sa zdajú byť obklopené magickou a mystickou aurou. Značne pripomínajú skutočné magické rituály. Je tento postreh správny a mohla by byť vaša hudba spojená so skutočným magickým obradom? 

LM: Sme radi, keď naša tvorba pôsobí na poslucháčov práve týmto spôsobom, pretože sa o takéto pôsobenie pokúšame. To o čo sa zaujímame v našej tvorbe je hľadanie a pochopenie zákonitostí tohto Univerza prostredníctvom odhalenia tajomstiev vlastnej duše... v zmysle zákona – čo je hore, je aj dole... A preto nemáme ďaleko k magickému prístupu. Keď sa ma niekto pýta na to, k čomu by som doporučila našu hudbu, hovorím, že je to hudba k filmu, ktorý ešte nikto nenatočil alebo k vlastným magickým rituálom... Takže som rada, že si to aj ty takto pocítil...

V: V skladbe „Korene“ hovoríte, že ste stratili svoje korene. Prečo si to myslíte? A akým spôsobom sú tieto korene dôležité pre život a kultúrny vývoj.

LM: Je to určitý pocit „vykorenenosti“ z prostredia, v ktorom žijete... nemožnosť stretnúť a prekrížiť vlastné životy s podobne zmýšľajúcimi a cítiacimi ľuďmi... celý život žijeme v nutnosti prispôsobiť sa časopriestoru v ktorom je ohraničená naša existencia... prežívame s náhražkami a zlomkami vlastných predstáv... Ale kdesi hlboko v nás drieme neuhasiteľná túžba po naplnení vlastnej podstaty...

V: Je nejaká konkrétna udalosť vo vašom živote (alebo osoba) ktorá ovplyvnila váš prístup k životu a hudbe?

LM: Iste, v živote každého z nás sú situácie, ktoré výrazne ovplyvnia naše smerovanie... v tom svojom pokladám za najdôležitejšie poznanie, že aj keď milujeme niekoho z celého srdca, neznamená to, že je nám schopný tento cit opätovať... a pri takomto pochopení sa nám zvyčajne rozpadne celý náš predchádzajúci svet a zaplaví nás hlboký pocit smútku...ale napriek tomu, musíme pochopiť ak chceme prežiť, že tu nie sme kvôli niekomu alebo niečomu, aj keď je to veľmi príjemné, ale musíme sa naučiť žiť pre život ako taký... chce to podnietiť v sebe veľkú silu... nájsť uprostred všetkého toho balastu, klamu a priemernosti v sebe, to, čo je schopné nás zachrániť...

V: A čo náboženstvo? Môžeme u vás predpokladať osobné presvedčenie, blízke spiritualite, odlišné od masového vierovyznania?

LM: Iste v našom živote má spiritualita svoje pevné miesto. Preto sa môže zdať, že celá tvorba je silne inšpirovaná náboženským presvedčením. V zmysle nášho prístupu rozhodne nepreferujeme žiadne konkrétne náboženské smery, ale akceptujeme základné zákonitosti, ktoré sú nad všetkými konkrétnymi náboženskými formami... 

V: Povedzte mi názor na následovné témy:

temnota – dôležitá súčasť celého Univerza, bez temnoty niet svetla...
bolesť – prostredníctvom bolesti vnímame hĺbku a silu svojho Ega...
láska – základný životný princíp...každý ho vnímame inak a inak ho aj napĺňame, preto aj napriek tomu, že všetci po nej túžime, nie každému z nás sa podarí pochopiť skutočný význam tohto dnes tak sprofanovaného slova...
krv – voda a krv – magické tekutiny večnej zmluvy...

V: Na koniec tohto rozhovoru si skúste predstaviť, že máte zavreté oči a vidíte vašu hudbu transformovanú do obrazu. Aké tvary vidíte a aké druhy farieb by ste použili na ich namaľovanie?

LM: Keď počúvam našu hudbu, veľmi intenzívne cítim nekonečnú modrú denného obzoru a magickú silu Slnka... ďalej to prechádza do zamätovej černe nočnej oblohy... vidím jagajúci sa Mesiac, súhvezdie Orionu a Veľkého Voza... a pociťujem spätosť s týmto úžasným mystériom...

V: To je všetko, ďakujem za váš čas a prajem vám veľa šťastia pri vašich budúcich projektoch. Chcete ešte niečo dodať?

LM: Som rada, že bola príležitosť podeliť sa s tebou a vašimi čitateľmi o naše názory a postrehy. Znova sa opäť potvrdilo, že nie je dôležité akou rečou sa hovorí ale čo a ako sa robí...a úplne na záver pre všetkých smutných a sklamaných, nestrácajte hlavu pre anjela, ktorému búši v tele diabol...