Rozhovor Gudrun z kapely LAHKA MUZA a HIEROS GAMOS pre PAŘÁT 11/2007

Pařát : Aký je to pocit predierať sa Slovenskom od roku 1984 a byť pritom , stále ignorovanou kapelou , aj keď vaše kvality viac ocenia vonku, než doma. Čím to podľa teba je?

Gudrun: Začiatky mojej speváckej kariéry skutočne siahajú k tomuto roku , ale s Lahkou Múzou som začala serióznejšie fungovať tak od roku 1987...takže tento rok je to rovných 20 rokov...Každá doba bola špecifická a rozhodne sa nedá povedať to, že sme boli či sme ignorovanou kapelou...ale ak máš na mysli rebríčky hitparád , tak to našťastie áno...začiatky kapely boli poznamenané komunistickým režimom ale na druhej strane nám to umožnilo hrať na akciách českej undregroundovej scény.. lepšie začiatky si ani predstaviť neviem....boli sme jednými z mála slovenských umelcov v týchto kruhoch...no a po Nežnej revolúcii sme hrali v Čechách a na Slovensku ako známa alternatívna kapela a začali sme vydávať prvé CD albumy...Zlom prišiel rozpadom Československa v 93 a to už išlo na Slovensku pochopiteľne s hraním dolu vodou...Našťastie sme si v Českej republike udržali možnosti koncertovania , čo nám umožnilo prežiť do roku 2000, keď sme začali hrávať aj mimo bývalého Ćeskoslovenska...To že na Slovensku neexistuje scéna pre kapelu nášho umeleckého razenia sme akceptovali ako fakt ...Takže to nie je o „ignorantsve“ ale o tom, že sa tu v tejto oblasti už nič nedeje....To že hrávame viac vonku je dané tým ,že tam dlhé roky fungujú rôzne umelecké scény na ktorých radi privítajú niečo zaujímavé ...

Pařát :Na Slovensku vás ku ktorej scéne zvyknú radiť? K industriálnej alebo skôr ku Gotickej?

Gudrun : Na Slovensku neexistuje žiadna scéna...to že pár projektov živorí len na Internete a raz za rok niekde zahrá to ja nepovažujem za scénu....následkom toho tu nie je ani poslucháčska základňa atd...A jedna lastovička jar nerobí....Čo sa „zaraďovania“ týka...začínali sme ako alternatívna kapela ,ktorá si tento štatút udržiava , len sme časom experimentovali s modernými vplyvmi elektroniky , industriálu , konceptuálnej vážnej hudby a dark wave scény... nie sme žiadna žánrová kapela, vždy si držíme odstup od týchto „čistých“ línií....

Pařát :Čo vám najčastejšie zvyknú vyčítať po koncerte a za čo vás naopak zvyknú pochváliť?

Gudrun : Hm, zvláštna otázka...takže asi takto...v zahraničí si cenia že sme merali taký kus cesty až k nim (napríklad festival Beyond The Veil , Leeds,Anglicko) a sú veľmi srdečným a priateľským publikom...No a ak sa podarí občas zahrať na nejakej akcii doma , tak tam sú tí rozumnejší tiež radi , že sa to vôbec podarilo....nepoznám fanúšikov, ktorí svojim obľúbeným kapelám niečo vyčítajú... to že na Slovensku na akciách na ktorých občas zahráme patríme vždy mimo je fakt s ktorým sme sa už zmierili...inak by sme tu vôbec nemohli hrať.. takže ak narážaš na to, že sme teraz hrali na metalových festivaloch a niekomu sa zdalo že gitarista nie a nie strihnúť nejaké únavné „sólo“ tak to je fakt...možno sa to dá aj vyčítať....nám však úplne zbytočne...

Pařát :Tvoj svojský fetišistický image nezvykne priniesť ludí do rozpakov, keď hrávate povedzme na žánrovo odlišnej akcii?

Gudrun : Vôbec nemám dojem, že sa dám ako osobnosť charakterizovať „fetišistickým“ image...Pravdepodobne si videl nejaké fotky z koncertov, kde som v koži či lacku...čo je na scéne na ktorej sa pohybujeme normálna umelecká štylizácia...je to ako keby si sa pýtal metalového speváka čo na jeho dlhé vlasy hovoria priatelia z kresťanského klubu...my nie sme len muzikanti ale máme radi aj vizuálne záležitosti ....takže ten „image“ je určite rôznorodý...okrem toho sa zaoberáme designom, umeleckou fotografiou atd...no a čo sa žánru týka...hrávame občas aj na metalových akciách , kde vyberieme „najtvrdšie“ skladby a náš image rušivý nie je....naopak, snáď trochu poteší fakt, že okrem gitaristu sú na pódiu až tri ženské ..

Pařát :Je to pre teba životný štýl, alebo len otázky image?

Gudrun : Kedže ja a 677 ( gitarista) tvoríme už viac ako 20 rokov jadro kapely , toto možno pokladať za životný štýl...a k tomu fakt že som nikdy nevyzerala ako Zoja Kosmodemianska...

Pařát :Natočili ste už 6 albumov a keď sa pozrieš na ne s odstupom času, tak ktorý album by si dala ako vizitku niekomu?

Gudrun : Od roku 1988 sme vydali 7 albumov Ľahkej Múzy a v roku 2006 vyšiel debut projektu Hieros Gamos. Každý z nich konzervuje isté životné obdobie....a odlišujú sa aj technickou úrovňou v tom,že prvé dva albumu vyšli vo vydavateľstve Black Point v roku 1991 len na magnetofónových kazetách...Prvý album na CD nosiči bol v roku 1992 „Ťieň bolesti „ Všetky albumu majú z nášho pohľadu vyrovnanú úroveň a prezentujú vývoj kapely od jednoduchších k zložitejším aranžmánom a taktiež originálny hlasový prejav...Takže z toho pohľadu nemáme žiadny favorizovaný album...druhá vec je ,ktorý z nich majú najradšej fanúšikovia..

Pařát :Minimalizmus obsiahnutý vo vašej tvorbe je zámerný? Má to aj hlbší zmysel?

Gudrun : Je fakt zaujímavé,že okrem žurnalistov z Cesko-slovenska sa ťa nič podobné nikto neopýta..a to teda za tie roky bolo dosť rohovorov pre zahraničné média..ale súvisí to s tým, že vonku ťa berú takého aký si a tvoj štýl a tu keď nehráš ten starý bigbít alebo jazz tak stále chce niekto počuť pomaly nejaké ospravedlnenia prečo nerobíš veci rovnako ako iní.. máme svoj štýl , ktorého podstatou je rituálna hudba..A tá je vždy cyklická a založená je na vrstvení motívov...takže to v našom prípade možno označiť za „zámer“...

Pařát :Aký pocit máš keď idete skladať a vydávať nový album teraz a aký to bol pocit na začiatku 90 -tych rokov? Čo sa vo vás odvtedy zmenilo a čo podľa teba pribudlo?

Gudrun : Veci sa tie roky výrazne zmenili a ak chceš fungovať , nezostáva nič iné len niektoré fakty rešpektovať....Aj napriek ťažkým začiatkom v 90-tych rokoch to bolo celkovo veľmi umelecky priaznivé obdobie....dnes sú síce k dispozícii modernejšie technológie ale scéna je zahltená priemernými až podpriemernými kapelami...taktiež informačná stránka aj napriek Internetu výrazne klesla...

Pařát: Teda podľa teba Internet nebol až takým prínosom, čo sa promotion týka, pre kapely?

Gudrun : Myslela som tým,že kedysi keď bolo všetko informačne náročnejšie boli fanúšikovia viac zorientovaní o hudobnom dianí...Čo sa konkrétne promotion na Nete týka , je to dôležitá komunikačná báza ale nestačí mať len najkrajšiu webovú stránku na svete....najmä začínajúci umelci preceňujú túto úlohu..

Pařát :Čím si vysvetluješ pomerne známy fakt, že vašej muzike sa viac darí v zahraničí, ako doma? Ako vidíš tieto veci, keď povedzme koncertujete vonku a doma? Viac si vás podľa teba cenia vonku?

Gudrun : Už som sa k tomu trochu vyjadrila...je to hlavne tým, že slovanské krajiny sú v celku veľmi konzervatívne a dedičstvo socializmu tu zanechalo trvalú stopu v nivelizácii priemernosti...keď sa to sčíta,a ešte na Slovensku aj vysoký stupeň katolicizmu , tak je to také aké je...a tiež platí že doma nie je nikto prorokom ! Takže najprv musíš obísť Európu , aby si si mohol zahrať aj doma...Vonku hrávame radi , podmienky sú tam úplne iné a publikum je fajn...aj napriek tomu , že spievam slovensky ,nie je to vôbec problém...práve naopak .. zdá sa že vnímajú viac svojím vnútrom... a taktiež si cenia originálne prezentácie...tých kópii a klonov majú aj doma dosť...nie ešte aby to vozili k sebe zo zahraničia...

Pařát : Na koncertoch vonku, keby ste nemali poriadnu vizuálnu show, tak by vás nebrali až tak vážne, poprípade orginálne?

Gudrun: Každá kapela by mala mať predstavu kde sa chce prezentovať a či na to „splňa“ isté parametre... My pôsobíme aj na scéne,ktorá sa zaoberá okrem hudobných postupov aj umeleckou vizualizáciou... Samozrejme existujú scény ,kde sa hrá v roláku a jeansoch a inak si to predstaviť ani neviem...

Pařát : Váš druhý projekt HIEROS GAMOS vznikol v roku 2002. Čo má vyjadrovať a aký zámer ste s ním sledovali?

Gudrun : Vždy sme boli kapela ,ktorá pracovala s elektronikou a mala blízko k performačnému prevedeniu na pódiu...A tak sme sa po rokoch rozhodli , že vzhľadom k tomu, že Ľahká Múza je pre tento koncept už trošku „priúzka“ vytvoríme plne elektronický projekt s výraznou vizuálnou stránkou...

Pařát :HIEROS GAMOS mi príde ako ešte minimalistickejšia podoba Ľahkej Múzy, nezvyknú tomu vravieť ľudia, že je to vlastne ešte jednoduchšia Ľahká Múza? Aké argumenty by si uviedla proti?

Gudrun : Neuraz sa ,ale podľa tohoto hodnotenie si určite nepočul album Hieros Gamos – Fetish Remix.Pretože je to rozhodne najviac prearanžované dielo , aké sme zatiaľ vydali...Takže neviem, z čoho si pri tomto hodnotení vychádzal...Aj hudobní recenzenti sa zhodli na tom , že je to druh modernej vážnej hudby...Takže o zjednodušení nemôže byť reč...Viac k tomu nemám čo dodať...

Pařát : Je to môj záver po zhliadnutí vášho koncertu a vypočutí si vašej prezentácie na myspace. Predsa len ten koncert (Nitra) , my prišiel ako jednoduchšia verzia Ľahkej Múzy aj vďaka tomu, že som vo vašej muzike definoval zvuky, ktoré som už počul od vás, práve z tvorby Ľahkej Múzy...

Gudrun : Ok,ale z koncertu , kde mi v polovici skladieb nešiel vinou slabej aparatúry mikrofón a celé „PA“ prenášalo 1/3 zvukov sa asi objektívne nedá hodnotiť nič..treba si zobrať CD pustiť si ho doma a potom sa pokúsiť o hodnotenie..a tiež by sa človek dozvedel, že album „Fetish Remix“ je elektronický remix skladieb Ľahkej Múzy z prvého až štvrtého CD....prečo je to tak by bolo na ďaľšie vysvetlovanie alebo navštívenie nášho webu, kde sú k tomu všetky dostupné informácie...

Pařát :Videl som na vašom MySpace odkaz na Davida Lyncha, čo je aj jeden z mojich oblúbených režisérov. Ktorý je tvoj obľúbený film od neho a čo ťa fascinuje na jeho tvorbe?

Gudrun : Áno, a nie je to jediný režisér, ktorého máme radi...celkovo máme radi dobré filmy s dobrou hudbou...čo sa u Lyncha doplňa viac než skvele....Mám rada celú tvorbu a jeho prístup k filmu....Nemyslím, že ma niečo na jeho tvorbe fascinuje, jednoducho sa cítim v tom „jeho“ svete dobre.. ako doma...

Pařát : Máš rada ja v živote veci, ktoré ostávajú otvorené a nevysvetlené?

Gudrun : Myslím si že samotná podstata ľudskej existencie a chod tohto sveta je nevysvetliteľná záležitosť...lepšie povedané sa javí ako nezmyselná...a každý v svojom živote pátrame po tom , či zrovna my to jadro pudla neprebádame...alebo ani zmysel nehladáme len treba jednoducho niejako preexistovať..a medzi týmito krajnými polohami sa nachádza každý...

 Pařát :Vedeli by ste si predstaviť vašu muziku ako soundtrack k nejakému filmu? O čom by mal ten film byť podľa teba?

Gudrun : Áno, to rozhodne....preto sú aj naše klipy také malé filmy....potešila by nás spolupráca na nejakom dobrom filme...ale zatiaľ neprišla nejaká podnetná ponuka..

Pařát :Neodelitelnou súčasťou vašich koncertov je aj ich vizuálna stránka. Spomínala si, že u nás na koncertoch vám to moc priestory ani možnosti nedovoľujú rozvinúť viac vaše vizuálne prevedenie koncertu. Znamená to, že v zahraničí vaše vystúpenia vyzerajú úplne ináč ako tu doma?

Gudrun : V zásade áno...Vonku hrávame v sálach s veľkým pódiom , scanerovými svetlami a dobrou hudobnou aparatúrou...takže tak sa potom dá urobiť scénické rozostavenie kapely , farebné nálady a vynikne aj vizuálne pôsobenie...Keď hráš v malom klube , kde sa ani nemôžeš pohnúť , svieti tam jedno svetlo a aparatúra už od pohľadu vyzerá podozrivo , tak tam veľa toho nenarobíš...si rád že to odstojíš a odohráš..a v tom je ten zásadný rozdiel...že keď sú dobré podmienky , užije si to aj kapela na pódiu...

Pařát : Zvyknete nejako špeciálne upraviť váš set , keď povedzme vystupujete na velkom feste v zahraničí?

Gudrun : Jediné úpravy sú len v minutáži, ktorú dostaneš k dispozícii....Musíš zoradiť svoje veci tak, aby aj na menšej časovej ploche tvorili kompaktný zvukový celok a dobre gradovali...

Pařát :Predpokladám, že vo vašej muzike nie je miesto pre improvizáciu. Stáva sa, že počas setu zaimprovizujete? Aký máš názor na improvizáciu?

Gudrun :Keď budem hrať v jazzovej kapele tak improvizácia bude nevyhnutná a očakávaná...v konceptuálnej kapele akou sme my ide o čo najvernejšiu a najpresnejšiu realizáciu umeleckého zámeru...preto od takýchto kapiel nikto žiadnu improvizáciu neočakáva...ak by došlo k takémuto postupu niejakého muzikanta , tam mu po koncerte asi dajú padáka....

Pařát : Momentálne pripravujete nejaké nové veci, nejakú novinku, plány

Gudrun : Po vydaní albumu Hieros Gamos v roku 2006 sme trochu oddychovali a venovali sme len hraniu s oboma kapelami a taktiež umeleckému foteniu....Momentálne začíname pracovať na nových veciach pre Ľahku Múzu a ja ako manažér kapely pracujem na našich domácich či zahraničných koncertných aktivitách v roku 2008...takže posúvame veci ďalej aj napriek stále sa zhoršujúcej domácej situácii....Umelcom sa človek nestáva , rodí sa ním...či ho to teší alebo nie...aj napriek všetkému je to výnimočný dar a je úplne jedno, čo si o tom myslia tí, ktorým to dopriané nebolo...